Moja - vlastne vaša - kniha
Písanie knihy je rovnako ťažké, ako chodenie do roboty
Ako som písal knihu
Písanie knihy o cestovaní v čase vôbec nebolo jednoduché. Naivne som si myslel, že že spravím kostru príbehu, ktorú budem „obaľovať ďalšími príbehmi.“ Kdeže! Nevymyslel som nič, tak som jednoducho začal písať. A zrazu to išlo! Potom som sa zasekol. Viete, nie som najmladší. Prísť domov z roboty, spraviť niečo okolo domu a večer vymýšľať zaujímavé scif-fi, bolo často nad moje sily. Stalo sa, že šesť mesiacov som nenapísal ani slovo. Neskôr som robil kapitolu denne a potom znova dlho nič. Nevzdával som sa, pokračoval som ďalej. V jednu chvíľu sa môj príbeh dostal do slepej uličky. Nevedel som ako pokračovať, ani ako rozuzlím zamotaný dej. Tento problém za mňa vyriešil život. Vlastne nie život – smrť.
V tom čase zomrel spisovateľ Dušan Mitana. Vtedy sa o ňom dosť hovorilo a písalo. Zapamätal som si jednu jeho myšlienku: „Dobrý román sa píše sám.“
A naozaj mal pravdu! V jedno ráno ma niečo osvietilo. Večer som sadol za počítač a už to šlo samé - písal som a písal. Všetko do seba zapadalo a plynule na seba nadväzovalo. Zažíval som dosiaľ nepoznanú radosť z tvorby. Nakoniec aj pocit z dobre vykonanej práce.
Keď som začal knihu písať, navštívil som v neďalekom Hrašnom spisovateľa Antona Baláža. Poprosil som ho, či by sa na tých pár úvodných kapitol pozrel. Ak to je úplná blbosť, zahodím to a na spisovateľské povolanie zabudnem. Baláž ma povzbudil. Vraj je to dobré a určite mám pokračovať. Keď som knihu dokončil, šiel som za ním znova. Žiadne veľké výhrady nemal. Povedal mi, kde príbeh stráca tempo a že mám kapitolám dať názvy. Potom zobral môj rukopis a osobne ho odniesol vydavateľovi. Tešil som sa na nové zážitky a na nové radosti, ktoré mi kniha prinesie. Ale vydavateľ sa neozýval. Čakal som niekoľko mesiacov a nič. Začal som z toho byť nervózny. Napísal som mu slušný mail, neskôr aj netrpezlivý mail, ale žiadna odpoveď neprišla. Napísal som druhému vydavateľovi. Zase nič. Do čerta! Čo to má znamenať?
Baláž mi to vysvetlil. Bol rok 2020, vonku zúril Covid, kníhkupectvá boli zatvorené, a nik nevedel, kedy sa znova otvoria. Vydavatelia počítali straty a podaktorí ich vraj mali vysoké. Vydať neznámeho autora bolo pre nich riziko, ktoré v tej dobe neboli ochotní podstúpiť.
No dobre, pomyslel som si. Nebudem chodiť po vydavateľoch a prosíkať – vydám si knihu sám. Ale to vôbec nie je jednoduché. Vydavateľ má skúsenosti, vie poradiť. Pozná ľudí, ktorí vedia navrhnúť obálku. Vie čo je sadzba, čo je zalomenie knihy či textu, či čoho sa to týka. Ja o tom neviem nič. Našťastie, pomohol mi internet a našiel som firmu, ktorá sa začínajúcim autorom venuje. Firma vyriešila väčšinu mojich problémov. Samozrejme, nebolo to zadarmo. Obálku som s pomocou mojej dcéry spravil sám. Kniha „Adam a tajomstvo orloja“ sa začala predávať najskôr na internete - na Martinuse a na Gorile. Dnes sa dá kúpiť vo všetkých kníhkupectvách. Mám aj vlastný internetový obchod (www.dielo.sk) - ak si ju objednáte na ňom, budete ju mať s podpisom alebo s venovaním.
Baláž mi spravil radosť ešte raz. Úplne nakoniec mi napísal: „Príbeh sa Vám vydaril, je čitateľsky atraktívny aj zmysluplný. Obdivujem ako sa Vám podarilo do príbehu včleniť množstvo reálií o orloji, starej Prahe, alchýmii aj Stroji času, pôsobí s postupom deja stále vierohodnejšie! (...) Aj keď na vydaní prerobíte, bude to stáť za to, kniha bude Vašou dobrou vizitkou k budúcej spisovateľskej kariére.“
Mám z mojej prvej knihy naozaj veľkú radosť. Neviem, či si ju niekto kúpi, ale ja si robím radosť ďalej a už mám rozpísaný druhý diel.
„Adam a tajomstvo orloja“ nie je len pre školákov. Určite zaujme aj dospeláka, v ktorom zostal kúsok snívajúceho dieťaťa. Dúfam, že čítanie tejto knihy Vás bude tešiť rovnako, ako mňa tešilo jej písanie.
Držme si palce.
